Červen 2014

*Záchrana chrobáka *

24. června 2014 v 18:30 | Bajušik |  Zážitky s môjho života
Ahojte. Tak som tu, ako som slúbila dnes som si našla konečne čas na Vás. Prepáčte že som posledné dni tak neaktívna ale vôbec nič nestíham. Aj teraz som mala o piatej zase ísť preč no kôli blogu, Vám som to odložila. Tomu sa hovorí obeta! :D Aj tak som si chcela nachvílu vydýchnuť pretože posledné dni sa vôbec nezastavím ale mne to nevadí mám rada keď mám čo robiť. Už približne 3 týždeň chodím každý deň behať. Veľmi ma to baví. Aj keď to stojí energiu, no stojí to zato. Dnes mi dvaja ľudia povedali že som trochu schudla woohoo! :D No mne sa to vôbec nezdá, to môžem povedať až keď dosiahnem vysnívanú postavu. ^_^ Dúfam že sa mi to podarí no každopádne som sa prekonala konečne vo svojom živote si viem dodržať svoje slovo a idem aj keď sa mi nechce. Prekonať seba samého chce odvahu. Minule keď som bola s kamarátkou behať som na zemi zazrela chrobáka, ktorého som skoro pristupila. No nedal sa nevšimnúť bol dosť veľký. Bol na chodníku snažila som sa ho dať na nejaký papek a preniesť ho do trávy no nedarilo sa. Potom však išiel jeden starší pán. Prvé čo povedal keď uvidel chrobáka "To ešte aj existuje?" Možno je to nejaký vzácny druh. Potom mi však po chvíli došlo že je to roháč, ktorého som videla prvý krát v živote. Chudák chýbal mu však kúsok s toho maličkého krepeta. Starší pán ho potom zobral nejak na papek a dal ho do trávy. Odlahlo mi, pretože som sa bála že ho niekto pristupí no starší pán ho zachránil. Napamiatku som si ho odfotila. ^_^ Myslím toho roháča :D
Včera som písala že napíšem dva články dnes toto bol jeden, no neviem či Vás niečím zaujal ale chcela som Vám napísať o malej záchrane chrobáka. :D Čakajte ďalší článok ten však plánujem napísať o niečo zaujímavejšie a dlhší ako bol tento článok tak dúfam že mi to víde. Držte palce ;D
O čom však to Vám nepoviem nechajte sa prekvapiť. Ahojte teda a užívajte pekného počasia. :)
Bajušik

*Outfit (33)*

23. června 2014 v 16:22 | Bajušik |  Fashion
Ahojte. Prepáčte že som tak málo aktívna ale vôbec nič nestíham. Veď ako inak -_- Aj teraz na rýchlo som spravila nejaká ten outfit, ktorý bol robený viac menej narýchlo no páči sa mi. :) Najvisac ma dostalo to tričko alebo viac košela? Neviem ako to pomenovať. -_- :D Ospravedlnujem sa hlavne svojim AFFS, no slubujem že napíšem dva články. :) Máte sa načo tešiť ;D Ponáhlam sa tak užívajte pekného počasia zatial ahojte. :)

Ps. Čo hovoríte na tento outfit, čo sa vám na ňom najviac páči a čo zase nie? :)
Bajušik


*Hlasy v hlave*

17. června 2014 v 17:31 | Bajušik |  Téma týždňa
Ahojte, rozhodla som sa napísať Vám opäť na tému týždňa "Hlasy v hlave".
Chvíľu som premýšľala čo sa tak na túto tému dá napísať a čo ako prvé človeka napadne pod tou vetou. Mňa ako prvé napadli dve slová duch, hlasy. Niečo nadprirodzené čo človek nevidí a nemôže počuť. Ak tak si to človek len nahovára svojím podvedomím že niečo počul alebo sa mu zdalo že niečo započul. Niekedy ma však prekvapuje to, keď si len tak nezávezne idete napríklad po meste a v hlave počujete svoje myšlienky. Dosť často sa mi stáva, že sa sama seba naniečo pýtam a sama si aj odpoviem. Niekedy ma to až "trošku" desí :D Niekedy mám pocit ako by bol niekto vnútri mojej hlavy a odpovedal mi. No nie kladne ale skôr záporne. (Tým myslím napr. Urobila som niečo dobré ale niečo v mojej hlave mi hovorí "nie to nieje dobré".) Možno tomu asi nerozumiete ako to myslím, neviem no ťažko sa to opysuje a asi som dosť odbočila od témy a možno to znie dosť blbo ale to sú skrátka moje myšlienky, možno pre niekoho dosť divné.
Keď však tak píšem a aby som už niečo napísala viac blišie k tej téme týždňa, raz sa mi stalo bolo to asi pred 5 rokmi do zadu, som spala a dvere na svojej izbe som mala otvorené, môj oco spal v obívačke a dosť chrápal, zobudila som sa na zvuk, lepšie povedané znelo to ako ženský hlas a stále som počula len jedno slovo "ahoj, ahoj, ahoj..." Vkuse to isté, myslela som si že mi už šibe, počúvala som to asi pár sekúnd pretože som s toho mala až po chrbte mráz. Možno si hovoríte "blbosť, ako si vymíšla" a pod. slová, verte či nie pamätám si to dodnes. Ak sa pýtate či sa mi to snívalo, odpoveď je nie, nesnívalo. Som si 100% istá že som bola hore aj keď to bolo dosť dávno. Keď som tak počúvala a bála som sa schovala som sa pod perinu a zapchala si uši. Všetko stíchlo odľahlo mi, no keď som si uši uvolnila znova som to počula, nabrala som odvahu a zavrela som dvere do obívačky. Rýchlo pod perinu a len som čakala či sa ešte niečo ozve. Asi to znie ako s horroru ak áno prepáčte :D Nič som však potom nepočula. Snažila som sa zaspať a podarilo sa. Ráno keď som sa zobudila a uvedomila som si že som vážne bola vskutočnosti hore, snažila som si to nejak vysvetliť a dospela som k záveru že to nebol žiadny ženský hlas ale ocove hlasné až pískavé chrápanie a nejak som si to v hlave dala do spovíčka "ahoj, ahoj..." :D a bolo to. Vždy ma všetko svoje vysvetlenie. Jediný kto môže počuť nejaké hlasy v hlave je nejaký psychopat. Aj keď človek nikdy nevie čo sa u koho v hlave odohráva a čo všetko si namýšla.

Tak dúfam že sa Vám môj článok na tému týždňa páči, budem veľmi rada ak napíšete svoj názor čo si o tom všetkom myslíte vy a ako som to všetko podľa Vás napísala, ako to všetko vnímate. Zatial užívajte pekného počasia aj keď nie asi všade je tak pekne ako bolo zatial čauky. ^_^

*Opekačka*

15. června 2014 v 18:29 | Bajušik |  Zážitky s môjho života
Ahojte. Prepáčte že som sa včera neozvala ale prišla som domou až okolo 22:00 hod. večer. Ani neviem ako a víkend je zanami. No musím povedať tento vínekd bol skvelý. V piatok po škole sme boli s babami a spolužiakom kúpiť veci na opekačku. Nakúpili sme toho dosť. V piatok som bola prespať u kamarátkach. Večer sme pozerali skvelý film "Svadobné trapsy" skvelý film. Ráno bolo super vstávať a ísť spolu na autobus. Pred tým som však ešte zbehla domou, pretože som si chcela dať plavky ak by sme sa náhodou chceli opalovať alebo sa niekde ísť okúpať. Cesta netrvala dlhšie ako 20 minút. Spolužiak, ktorý v dedine kde sme boli opekať býva nás bol čakať. Vystúpili sme a šli sme ku spolužiakovi domou zaniesť si veci, potom pripraviť drevo a všetkona opekanie na kopci kde bol krásny víhľad na celú deidnu teda skoro celú.
S babami sme boli hore na kopci a čakali chalanou kým prídu ešte s pár vecami čo trebalo so spolužiakovho domu doniesť. Keď všetko doniesli, spolužiak zabudol že zabudol to najdôležitejšie na opekanie, ražne. :D Tak som s ním išla ešte rýchlo po ražne. Cesta bola rýchla takže som ani nevedela ako a boli sme hore. Keď sme sa už konečne dostali k opekaniu, rozprávali sme sa a počúvali hudbu. Bol to skvelý pocit. Všetko sme si opiekli a pustili sa dojedla, špekačky nemali chybu, jedna som ich asi po roku aj pol. Padlo mi dobre ísť niekde opekať. Konečne keď sme dojedli všetci, som sa nenápadne s kamaratkou dohodla že jedna obleje jedného a druhá druhého. Chvíľu sme počkali aby to nebolo nápadné že ich oblejeme hneď ako sme si nabrali vodu "akože na pitie" :D Nenápadne som ju strčila ako znamenie že teraz! Ich reakcia nebola najlepšia dobre že nás nezabili pohľadom. No potom sa trošku schopili a začali nás oblievať aj oni. Netrvalo to však dlho ale na osvieženie to bolo topp. Ráno som si myslela že bude aj pršať no napokon sa krásne vyčasilo. Bola síce zima ale potom sa opäť oteplilo. Po opekaní keď sme všetko poodkladali, šli sme dole ku spolužiakovi zaniesť veci, zobrali sme futbalovú loptu a šli sme hrať futbal. Futbal mi veľmi nejde ale dalo sa. Každému nejde všetko :D
Hrali sme vcelku dlho, samozrejme s pauzami. Okolo 8mej sme šli ku spolužiakovi, sedeli sme na ich terase a hrali karty, cestou sme sa však boli pozrieť kedy nám ide autobus. Zatial sme však čakali u spolužiaka doma a hrali karty. Fotili sme sa ako inak pamiatka musí byť. Prišiel čas ísť domou, spolužiak nás išiel odprevadiť znova však na bicykli a ako inak ja som sa chcela previsť tak som šla.. Šla a šla až som išla rýchlejšie a mesto zadnej brzdi som stlačila prednú, celý bicykel sa prevrátil somnou dopredu. Neviem ako bola som dole a bicykel na mňe. Všetci sme sa smialy vrátane mňa. Mohla som dopadnúť horšie ale našťastie mám len malú modrinu na stehne a malý škrabanej na kolene. Doteraz sa smejem ako som mohla byť tak blbá. Mesto zadnej stlačím prednú. Celá ja. -_-
Mne sa našťastie nič nestalo, no na bicykli som spolužiakovi pokazila zadnú prehadzovačku alebo ako sa to volá. Síce som mu povedala že mu to zaplatím ak bude treba, ale nič sa nevirovná tomu trapasu. Prišiel autobus a šli sme domou. No bol to skvelý deň. Dnes som bola zase korčulovať s kamarátkou a jej rodičmi. Boli sme v prírode, boli tam také chodníčky vyhradené pre korčuliarov, dosť náročné pretože tam bolo dosť aj strmích chodníkov takže to dalo zabtať no úžasný pocit bol keď som sa dostala hore a spustila som sa takým kopcom dole. Vietor vo vlasoch úplne topp :3
THE END. :D


Viac v celom článku.

*Outfit (32)*

13. června 2014 v 16:31 | Bajušik |  Fashion
Ahojte. Prepáčte že tu posledné dni niesom ale nestíham vôbec nič. Aj teraz som tu len na skos. Spravila som jeden outfit, je dosť jednoduchý no mne sa páči. Čo hovoríte maň vy? Slubujem že zajtra pridám už nejaký poriadny článok len neviem kedy pretože ideme s triedou opekať takže vôbec netuším kedy prídem domou. Ďakujem a užívajte krásne slnečné počasie čauky. ^_^

Bajušik


*Bratislava*

6. června 2014 v 18:27 | Bajušik |  Zážitky s môjho života
Ahojte, ako sa máte? Ja dobre, našla som si trošku voľného času vám napísať. Prepáčte že nie som až tak posledné dni aktívna, ale nestíham veď ako inak. Pred včerom sme boli s tiedou na výlete v Bratislave. Ako inak, bolo tam úžasne. V Blave som bola prvý krát a páčilo sa mi tam, nečakala som že až tak moc. Myslela som si že je to len ďalšie mesto s pár panelákmy, obchodmi... No na moje prekvapenie tam bolo krásne. Prvé miesto kde sme boli bol Bratislavský hrad, v nútri sa nemohlo fotiť, čo bola škoda, boli tam krásne obrazy, nábytok, šperky... Víhľad s tade nemal chybu. Spravila som celkom dosť fotiek, dúfam že sa budú páčiť. Prepáčte však za kvalitu, fotila som len mobilom takže veľa od toho nečakajte. :D
Stade sme šli do centra Bratislavi. Šli sme po historických pamiatkach, ktoré som úprimne veľmi nevnímala, neviem prečo ale nebavilo ma to. Náš smer bol aj tak Eurovea. Menšie nákupy nikdy nezaškodia. Pri Eurovei sa mi veľmi páčilo. Krásny víhľad na Dunaj. Rozchod nám trval dve hodiny, čo bolo super. Väčšinou som po obchdoch chodila so spolužiačkou a neskôr sa pridal aj spolužiak. Toľko obchodou čo som pochodila vten deň sa nedolo ani spočítať. :D Niekedy, ten istý aj štiry krát. :D Spolužiačka hľada nejaké topánky k šatám a ja zase náhrdelník, ktorý som najprv našla no rozhodli sme sa že pozrieme aj do iných obchodu a ak nenájdeme krajší ako ten, ktorý som si napokon kúpila tak sa vrátime späť. No potom sme ho nevedeli nájsť. Prešli sme nespočetne veľa obchodou, no spolužiačka si nevybrala ani jedny topánky. No čo bolo pozitývne našli sme napokon obchod v ktorom sme ten náhrdelník napokon našli. Pôvodne som plánovala kúpiť topánky no niektoré ceny ma fakt dostali. Tak som si to rýchlo rozmyslela. :D Potom sme so spolužiakom šli ešte kúpiť nejaké tričko ktoré chcel. Ostávalo nám cca. 20 minút čas, tak sme sedeli vonku, rozprávali sa. Nebolo nič lepšie ako stráviť čas trochu oddychu, pretože ani sa to nezdá ale nákupy sú niekedy dosť vyčerpávajúce. Keď prišliel čas návratu, bolo mi trošku ľúto že už musíme ísť, no všetko raz končí. Dokonca aj krásny deň. :)



Viac v celom článku.

*Taký ten pocit*

2. června 2014 v 20:10 | Bajušik |  Téma týždňa
Ahojte. Rozhodla som sa napísať na tému týždňa "Taký ten potic". Dúfam že sa vám článok bude páčiť. Nepísala som už dlho nejaký poriadny článok tak dúfam, že som ešte nezabudla ;D


Aký je to pocit mať taký ten pocit? Prvé čo som sa spýtala sama seba keď som sa rozhodla napísať na tému týždňa bolo, čo myslia pod vetou ôtaký ten pocit". Dá sa nato vôbec niečo napísať? O.o Pravdaže dá vždy sa niečo dá. :D Alebo lepšie povedané vždy sa nájde riešenie. Aký, ten pocit je byť napr. zaľúbený? Sklamaný, pocit samoty, zrady, smútku, je toho strašne veľa kladných si záporných pocitov. Je ľahké to tu nemovať, no povedala by som je ťažké opýsať jeden s tých pocitou či iných, ktoré som nevymenovala pretože to by sme tu boli asi veľmi dlho kým by som ak by som ich vôbec vymenovala všetky.

Dosť často sa zamýšlam nad tým aký je to pocit byť skutočne šťastný. Nehovorím že nie som šťastná no nie vždy je to naozaj šťastie. To úprimné šťastie, tešiť sa s niečoho aj keď iba z maličkosti. Väčšina je to radosť len s materiálnych vecí ktorými si niektorý dokazujeme šťastie. No kde je to šťastie lásky, úprimnosti, porozumenia, podpotry...? Prečo sa niektorý ľudia nevedia tešiť iba trápiť? Väčšinou by som povedala že je to kôli láske. Pretože to je to čo ľuďom väčšinou v dnešnej dobe chýba. Láska, ktorá sa nedá nahradiť ničim. Niekedy sa sama seba pýtam budem niekedy raz skutočne šťastná? Budú niekedy moje sny naplnené? Aký je to pocit dosiahnuť, či dostať sa niekde kde túžime ísť alebo lepšie povedané s kým... Aký je to ten pocit si splniť si sny. Aký je to pocit byť milovaný. O tomto pocite nemôžem povedať že viem čo to je pretože mám predsa len pätnásť a aj keď mám priateľa, nemyslím si že je to až taká láska aby som mohla povedať že viem čo to je. Dobre možno trošku viem, no nemôžem sa porovnávať zo ženou ktorá má za sebou svadbu, dieťa podľa mňa práve taká žena vie čo je to skutočná láska, sklamanie, všetko čo k tomu patrí. Vie aký to je pocit. Ja nie. Myslím že to aký to je pocit byť milovaný skutočne zistím až keď budem o niečo stašia. No verím, že to bude krásny pocit.

Páčil sa vám článok? Aký máte názor vy? Na tému týždňa.
Bajušik